MALAJZIA
Pod krídlami orla
Názov Langkawi mi ešte donedávna nič nehovoril. Vedel som, že na pomedzí Thajska a Malajzie leží ostrov, ktorý turisti ospevujú a miestni nazývajú „perlou Malajzie“, ale jeho meno som nepoznal. Až teraz. Takže o tom, či to nie je len skvelý reklamný ťah, sme sa rozhodli presvedčiť na vlastné oči.
Voľba padla na prvú polovicu marca. Takmer ideálne načasovanie. V Malajzii sú jarné mesiace už mimo hlavnej sezóny a obdobie monzúnov začne až o pár týždňov. Letecká spoločnosť Emirates ponúkala túto destináciu za viac ako priaznivú cenu a to pritom nešlo o žiadnu letenkovú kampaň. Skrátka stačilo „vymáknuť“ dobrý termín. Pár dní hore-dole by znamenalo navýšenie ceny aj o vyše 100 €. Domáci dopravca Malaysia airlines mal v čase nákupu letenky z Kuala Lumpur na ostrov Langkawi za doslova smiešne ceny. Lacnejšie ako nízkonákladovky. To isté platí aj pri rezervácii ubytovania. V dvojmesačnom predstihu stál pobyt o 2/3 menej. Tomu sa hovorí úspora. :)
Nebolo teda o čom rozmýšľať. Termín je jasný, hotel a dopravcovia tiež. Stačí vyraziť.
A380 Emirates
Spoločnosť Emirates je jednotkou na leteckom trhu. Vyskúšať ich lietadlá som mal v pláne už niekoľko rokov. Tak veľmi som chcel vedieť, v čom sa odlišujú od iných aeroliniek. Teraz sa naskytla príležitosť, ktorá sa neodmieta. Lákala ma hlavne ich A 380 - najväčšie dopravné lietadlo sveta. Práve Emirates má týchto strojov vo flotile najviac. Pre leteckého fanúšika (ku ktorému sa hrdo hlásim) je cesta týmto strojom malým technickým orgazmom. Zakaždým sme mali miesto pri okne, takže tú radosť zvyšovalo pozorovanie reliéfu krajín, nad ktorými sme prelietali.
Z Budapešti do Dubaja sme leteli novým Boeingom 777, do Kuala Lumpur v už spomínanom Airbuse A380. Na dlhších letoch je štandartom podávanie 2 kvalitných jedál. Pre tých, ktorým nestačí „očumovanie“ letušiek, majú všetky stroje Emirates v sedadlách zabudované veľké monitory s ponukou tisícok filmov, dokumentov, hudby od výmyslu sveta a množstvom hier. Ide vlastne o akési súkromné zábavné centrum. Aj vďaka nim máte pocit, že váš let zbehne ani neviete ako.
V Dubaji sme mali 5 hodinové medzipristátie. Mojim plánom bolo krátke vybehnutie do ulíc nočného mesta. Pozrieť si vysvietené mrakodrapy, urobiť zopár fotiek... Lenže osud to zase zahral trochu inak. Lietadlo zaparkovalo na stojisku mimo terminálu a presun autobusom do príletovej haly trval bezmála 30 minút. Ďalšie zdržanie by bolo na imigračnej kontrole, státie taxíka v zápche... Riskovať zmeškanie následného odletu sme nechceli, zostali sme teda v tranzitnej zóne. Ale úprimne. Na letisku, akým je aj to Dubajské, sa nudiť rozhodne nebudete :)
Orol morský
Ostrov Langkawi je pomenovaný podľa morských orlov, ktoré tu hniezdia v hojných počtoch. Sú teda symbolom aj akousi ochrannou známkou ostrova.
Takmer 100% vlhkosť vzduchu a blízkosť rovníka zaisťuje domorodcom i dovolenkárom záruku stáleho teplého počasia. Ani obdobie dažďov nie je výnimkou. Samotný ostrov i priľahlé desiatky menších ostrovčekov sú v podstate roztrúseným národným parkom. Dažďové pralesy zabezpečujú dostatok vlahy aj pre všade prítomné ryžové polia. Aj keď paradoxne, počas nášho takmer dvojtýždňového pobytu nespadla z neba jediná kvapka dažďa. Možno si poviete, že je to skvelé, no dážď sa v týchto klimatických podmienkach neberie ako príťaž. A jeho nedostatok má ešte jeden dôsledok – napája tri nádherné vodopády. Takže i v čase našej návštevy boli (inak fakt nádherné) vodopády iba kaskádou holých suchých skál. Škoda.
Nebeský most - Sky bridge
Poznávanie ostrova je pomerne jednoduchou záležitosťou. Neberiem do úvahy len jeho malebnosť, výrazným faktorom sú skvelé ceny benzínu aj za prenájom auta či skútra. Pravidelná verejná doprava tu síce neexistuje, ale aj taxíky sú veľmi lacné.
Cesty sú veľmi kvalitné, aj keď na označení smerov by sa ešte dalo popracovať... Ale na druhej strane, úplne zablúdiť na tomto „miniostrove“ sa jednoducho nedá :)
Uvidíte toho veľa. Tradičné osady pestovateľov ryže i typické rybárske obydlia na koloch, malebné zátoky, krásne pláže, vodopády (po daždi) i zelené pohoria dažďových pralesov. Na druhú najvyššiu horu ostrova sa môžete vyviezť lanovkou, jej doliny i výhľady do okolia sa dajú obdivovať z decentne zakomponovaného „nebeského mosta – Sky bridge“.
Samozrejmosťou sú i výdobytky komerčnej zábavy ako obrovské akvárium, podvodný svet, 3D umenie, krokodília farma, bezcolné obchody...
Nás „komercia“ neláka, uprednostňujeme prírodné krásy. A tých sme si mohli vychutnať až-až.
Na juhu ostrova leží jeho hlavné mesto Kuah. I ono si však napriek vzrastajúcemu počtu obyvateľov zachováva zelený ráz. Jeho najväčšou oázou oddychu je rozsiahly Legend park so susediacim námestím a obrovskou sochou symbolu ostrova - morského orla.
Z niekoľko kilometrov vzdialeného prístavu sa malým, ale rýchlym člnom, dostávame na susedný ostrov Dayang. Je vyhľadávaným národným parkom. Jeho pohorie (opradené rôznymi legendami) z diaľky pripomína ležiacu tehotnú dievčinu a jej silueta dala prezývku nielen samotnému ostrovu, ale aj jeho jazeru. Krátkou plavbou sa dostaneme k susednému ostrovu Singa Besar, kde je významné hniezdisko orlov. Pozorovať ich pri love je skrátka úžasné. Hneď vedľa je ostrov Beras Basah, ktorého nádherná pláž je „povinnou zastávkou“ romanticky naladených duší. Urobili sme dosť zásadnú chybu, keď sme šli zdieľanou loďou. Obmedzovalo nás to nielen v striktnom programe a harmonograme. Museli sme tolerovať výstrelky nerozvážnych a bezohľadných Rusov, ktorí ohrozovali na bezpečnosti nielen seba, ale aj ostatných na palube.
Naopak, pokoj a relax sa najlepšie hľadá na nádherných, či skôr až gýčovo krásnych plážach s bielym pieskom . Najznámejšou je niekoľkokilometrová pláž Cenang na západe ostrova. Sekundovať jej môže východná pláž Tanjung Rhu. Sú verejné, ale i tak je na nich ľudí pomenej. No a najkrajšou súkromnou plážou je tá pri našom hoteli :)
Zátoka Buray Bay
Ponaučení z predchádzajúcej skúsenosti, sme pri poznávaní národného parku Kilim stavili na privátnu loď. Prenájom aj s kapitánom bol naozaj dobrou voľbou. Za prijateľnú cenu.
Pri plavbe mangrovníkovými porastmi sme mohli v pokoji sledovať lov orlov, život opíc i ďalších príslušníkov miestnej fauny. Mali sme možnosť nahliadnuť do fungovania plávajúcich rybích fariem, pozrieť si jaskyne, morské zálivy, pláže. Stretávali sme rybárov na všakovakých plavidlách, predierali sa hustými porastmi, úžinami... A vychutnávali sme si aj samotnú plavbu.
Pri spoznávaní ostrova sme každom kroku stretávali opice. Najčastejšie makaky. Sú veľmi drzé (ako opice), kradnú všetko, čo sa dá zjesť, dokážu byť aj veľmi nepríjemné. Po ich nájazdoch ostáva na zemi spúšť. I počas nášho vylihovania pri mori pribehli odkiaľsi z lesa a vyberali zbytky z košov. Pustili sa aj do vecí ľudí na pláži. Vedia si odzipsovať tašky, batohy. Ani otvorenie plechovky s nápojom im nerobilo žiaden problém. Ich pravým opakom sú mierumilovné hulmany, ktoré si vystačia s rastlinnou stravou.
Národný park Kilim
Veľkým pozitívom boli príjemné ceny. Život je tu o viac ako polovicu lacnejší, ako na Slovensku. Nemuseli sme sa v ničom obmedzovať, nezaujímali nás cenovky pri tovare. Mohli sme mať všetko, na čo sme si len spomenuli. Za večeru pre dvoch v typickej malajzijskej rodinnej reštaurácii sme nikdy neplatili viac ako 5 €, zvyčajne však 3-4 €. Aj s nápojmi. Tie sú lacné všade. Dokonca aj pri značkovom alkohole svietili v regáloch smiešne nízke ceny, no v takých horúčavách sa nám jednoducho nežiadalo.
Požičanie auta nás vyšlo 13 € na deň, benzín stál 80 centov za liter... Ceny nehnuteľností sú tiež zaujímavé. Tu by mal i slovenský dôchodca kráľovský život.
Ľudia sú milí. Stále sa na seba usmievajú, úctivo zdravia, pomáhajú si... Skoro ako u nás :)
Berjaya resort
Berjaya resort v svojich 5* ukrýva nielen vynikajúce služby pre turistov. Je jedným z mála hotelov v juhovýchodnej Ázii, ktorý „nestrčí“ klientov do betónového bloku, ale naučí ich spolunažívať s prírodou. Chalety (chatky) citlivo zakomponoval do tunajšej jedinečnej flóry. Najdrahšie bungalovy stoja na koloch nad morom, tie o niečo lacnejšie sa skrývajú pod bujným porastom dažďového pralesa na úpätí hory, ktorá je zároveň chráneným národným parkom. Prechádzka areálom je tak nielen nutným presunom zo spálne na raňajky či pláž, ale aj skvelou možnosťou spoznávať tunajšiu faunu a flóru. Okrem množstva typických miestnych druhov tu v korunách môžete zhliadnuť roztomilé hulmany tmavé. Na každom kroku cítiť harmóniu, pokoj a spojenie s prírodou.
Pláž je nádherná, ľudoprázdna, lemovaná palmami. More čisté a i napriek neďalekému prítoku horského potôčika bolo stále teplé. Romantickú panorámu dopĺňal neďaleký malebný ostrov.
Služby hotela sú adekvátne k jeho hviezdičkám. Hostí si rozmaznávajú ako sa len dá. Ponúkajú dokonca bezplatný rozvoz po areáli, no ten sme kvôli krásnym výhľadom radi odmietali.
Raňajky sú až prehnane bohaté. Je tu všetko. Teda takmer všetko, lebo bravčovina sa v moslimských krajinách nepodáva. Chuť na slaninku som zaháňal inými skvelými jedlami. No i tak - nevybrať si niečo z toľkej ponuky jedál je iba bohapustým rozmarom.
Rušivým elementom bolo snáď len mrhanie jedlom arabskými klientmi, či zákernosti voči personálu a (nenápadné) kradnutie jedla ruskými dovolenkármi. Ale to je hanba menovaných, nie hotela.
Každopádne, tými 5 hviezdičkami sa pýši oprávnene.
Mestské centrum Kuala Lumpur
Prvé, čo každému napadne pri názve Kuala Lumpur, je dvojica mrakodrapov Petronas. Sú neodmysliteľnou súčasťou siluety mesta, dokonca si „zahrali“ v niekoľkých filmoch... Lenže Kuala Lumpur je aj synonymom zelene. Množstvo parkov a zelených plôch predurčuje túto modernú metropolu k miestu ideálnemu pre život.
Má jeden z najdokonalejších dopravných systémov. Mňa (samozrejme) zaujímal ten koľajový. Z letiska do centra sme sa nechali odviezť rýchlodráhou KLIA expres, v meste a tesnom okolí sme viac využívali ľahké vlaky KTM a LRT. Túžil som vyskúšať aj jednokoľajový (monorail), no nakoniec som zo svojho úmyslu upustil. Bolo veľmi horúco. Teploty prekročili 40°C a v kombinácii s vysokou vlhkosťou dali našim telám riadne zabrať. Klíma bola vítaným spoločníkom. :)
Na severnom predmestí ležia jaskyne Batu. Sú zaujímavým prírodným úkazom. V ich obrovských priestoroch sa usídlili hinduisti a jaskyne sú tak veľkolepým vápencovým chrámom. Vedie k nim takmer 300 príkrych schodov. Zdola je celkom komické sledovať prepotených ľudí šliapajúcich nahor, ako predýchavajú kyslíkový deficit na každej podeste. No o chvíľu sme boli tými komikmi aj my. Už v polovici sme mali pocit, že to vzdáme, no zvedavosť napokon zvíťazila.
Najviac času sme trávili v centre Kuala Lumpur, v bezprostrednej blízkosti dvojičiek Petronas. Rozsiahly park sa citlivo a oku lahodiaco túli k výškovým budovám, ktorých je tu požehnane. Aj vďaka zeleni tá zástavba prekvapivo nepôsobí rušivým dojmom. Všade naokolo bolo množstvo ľudí, ale na tých obrovských plochách si každý našiel miesto pre relax.
Mesto sa s nami rozlúčilo bleskovou večernou búrkou. Dýchalo sa oveľa lepšie, no veľké hodiny na jednom z mrakodrapov nám neustále pripomínali potrebu presunu na letisko. Škoda, chcelo by to viac času. KL má predsa čo ukázať.
Dvojičky Petronas
Malajzia bola naozaj skvelou voľbou. Vychutnali sme si ju naplno. Veľa sme videli, veľa sme relaxovali a ... veľa sme neminuli :)
Priniesli sme si kopec fantastických zážitkov. Po príchode domov som sa vážne začal zaoberať myšlienkou, aké by bolo tráviť tu dôchodok. V pokoji, teple, harmónii. Presne takto si predstavujem posledné roky života. Ostáva len jedno – dôchodku sa dožiť. Ak sa to podarí, Malajzia – teš sa! Rád pozvem aj vás. Tak mi držte palce. :)