Mexiko (alebo ako sa Mayovia prerátali)
V zozname našich prioritných cestovateľských destinácií sa Mexiko objavovalo na popredných priečkach už roky. Slovami klasika - vyčkávali sme na príležitosť. Tá prišla asi 10 dní pred cestou. Britská spoločnosť TUI znížila cenu posledných pár kusov spiatočných leteniek na 229 libier. Rozhodnúť sme sa museli bleskovo. Prepásť túto možnosť by bolo veľkým sklamaním, veď dostať sa do Londýna z Košíc je vďaka nízkonákladovkám veľmi jednoduché a lacné. Nehovoriac o tom, že letenka do Cancúnu z našich stredoeurópskych končín, teda z Budapešti, Krakova či Viedne stojí v priemere 750 €.
Z Londýnskeho letiska Gatwick odlietal náš nový Boeing 787 Dreamliner len s asi 15 minútovým meškaním. Aj to len kvôli potrebnému odmrazovaniu lietadla. A to je naozaj priestorné. Sedadlá sú pomerne široké a v dobrom rozostupe, takže bez problémov som si i ja vedel natiahnuť nohy a ten 9 hodinový let zvládol bez „presedenín“. Našim stewardom bol chlapík neuveriteľne sa ponášajúci na Mr. Beana. Bol síce holohlavý, ale tá podoba, mimika, vyjadrovanie sa...
V Cancúne sme pristáli s vyše hodinovým náskokom. Boli dobré vetry :) Pri jedinej zmenárni široko-ďaleko bolo prázdno. Možno aj preto, že mali až nekresťansky nevýhodný kurz. Peniaze som teda zamenil u taxikára. Výhodne pre oboch.
V požičovni áut bol nával. Zrejme to bude výhodnými cenami. Na 15 dní sme za auto zaplatili 128 €. Poistili sme si to prémiovým havarijným krytím za menší príplatok. I tak je cena vynikajúca. Čakať sme museli asi hodinu. Pristavili nám priestranné a pohodlné Kia Rio Sedan s motorom tak tichým, že som vždy musel vypínať rádio, aby som zistil, či som naštartoval :)
Trochu som sa obával ciest a ďalších nie príliš lichotivých skúseností zo šoférovania, o ktorých som na webe čítal. Nič z toho sa nenaplnilo. Pohyb po regionálnych a miestnych cestách mal byť podľa tých varovaní vyslovene hazardom. Väčšina našich jázd za pamiatkami a vlakovou históriou viedla práve týmito „rizikovými“ cestami. Ja si ich však neviem vynachváliť. Jedine takto sme mohli spoznať skutočný život Mexičanov. Z diaľnic by sme toho veľa nevideli.
- Cesty (i tie regionálne) sú minimálne o 30 % lepšie ako u nás. A to i napriek častým zemetraseniam. Jasné, i tu majú výtlky. No Slovensko na Mexiko v kvalite ciest jednoducho nemá. Jazdné pruhy sú široké, majú asi 2 metrovú krajnicu, takže obiehať sa dá i bez nutnosti zachádzania do protismeru. Nie je žiadnou výnimkou jazdiť po 12 metrov širokej regionálnej ceste s klopenými zákrutami. A povolenou 100 km rýchlosťou. Inak je maximálka 80. Ústretovosť tunajších vodičov je príjemným prekvapením a je vysoko nákazlivá. Už hneď v prvý deň som jazdil ako oni. Zvyknúť si však treba na spomaľovače. Nie však na také, aké máme v našich končinách. Tunajšie svojou výškou nezaostávajú za Mayskými pyramídami. Práve ich veľkosť a hustota (iba v obciach) urobila z cestných pirátov mierumilovných baránkov za volantom. Bolo to radikálne, ale veľmi účinné riešenie. Našťastie väčšina ciest je rovná a vyhýba sa obciam, takže jazda je rýchla a plynulá. Mimo turisticky zaujímavých ciest stretnete tak jedno auto za 10-15 minút, rovné úseky bez zákrut majú dĺžku aj 40 km.
Chichén Itzá
Okruh polostrovom Yucatán sme začali v meste Valladolid. Toto ospalé koloniálne mestečko je dobrým východzím bodom do vari najznámejšej mexickej archeologickej lokality – Chichén Itzá. Už tesne po otvorení obliehali najfotografovanejšiu mayskú Kukulkánovu pyramídu davy turistov. Nájsť si dobré miesto na fotenie nebolo vôbec jednoduché. Masovej návšteve určite „napomohlo“ zaradenie tohto náleziska medzi novodobých 7 divov sveta. Vstupné je (254 pesos = asi 11 €).
Zvyšok dňa sme využili na sledovanie pozostatkov zaniknutej trate Valladolid – Mérida, čo znamenalo množstvo fotozastávok a zachádzok do maličkých dedín. Aj žltého mestečka - Isamal. To je veľmi významné pre katolíkov, v tunajšom františkánskom kláštore slúžil omšu Ján Pavol II. A žltým ho volajú pre typickú farbu fasád na domoch, čím sa odlišuje od ostatných, pestrofarebných miest.
V hlavnom meste regiónu Méride sme chceli navštíviť železničné múzeum plné zaujímavých exponátov, lenže jeho krátke otváracie hodiny vôbec nekorešpondovali s naším ďalším programom. Bolo už zatvorené a nasledujúci deň otvárali v pre nás nevhodnom čase. Urobil som teda len pár „povinných“ záberov cez plot a po ubytovaní v samom centre mesta Mérida sme sa vybrali mesto spoznávať aj príjemnou, do noci trvajúcou prechádzkou.
Po raňajkách sme asi hodinovým presunom dostali do obce Chunkanán, v blízkosti ktorej sa nachádzajú 3 cenoty (vodné jaskyne typické pre Yucatán). Ono vlastne nešlo ani tak o tie cenoty, ako spôsob dopravy k nim. Časť trate zaniknutej priemyselnej železničky do továrne na spracovanie agáve (tequila a sisal) je využívaná na prepravu turistov pomocou vozíkov ťahaných koňmi. Naozaj unikátne využitie. Pre bývalých zamestnancov a miestnych usadlíkov je to očividne jediný spôsob obživy. I preto sme na cene nevyjednávali a zaplatili viac, ako náš „kočiš“ žiadal. Úprimne, z tých troch jaskýň stála za návštevu iba jedna. Ale ten zážitok z jazdy bol na nezaplatenie. Celé to stálo 350 pesos (asi 16 €)
Chunkanán - pozostatok priemyselnej železnice našiel využitie v turizme
Po krátkej zastávke v "červenom" meste Ticul sme sa tešili na druhé najvýznamnejšie mayské nálezisko Uxmal.
Ľudí tu bolo o poznanie menej a areál i pamiatky sa nám zdali zaujímavejšie ako v Chichén Itzá. Vládol tu pokoj a akási silu dodávajúca atmosféra. Návštevu vrelo odporúčame. Vstupné je 250 pesos (11 €).
Deň sme ukončili v pestrofarebnom prístavnom meste Campeche. Príjemnú prechádzku týmto koloniálnym mestom sme zakončili „pálivou“, ale chutnou večerou. Po zotmení sme sa neplánovane, ale o to s väčším potešením, stali divákmi originál mexickej šou pod záštitou prekrásnej manželky guvernéra regiónu. Neskutočné spojenie temperamentu, hudby, tanca a farieb.
- Miestna hudba je rytmická a veľmi počúvateľná. Miešajú sa v nej štýly latino, španielske a indiánske. Na čo sa môžete s istotou spoľahnúť, že v nej zaznie aspoň raz slovo „corazón“ – srdce. Niekedy sme mali pocit, ako keby to bolo nejaké vládne nariadenie. Bez „corazónu“ to nebude dobrá pieseň. :)
Farby, rytmy a temperament - to je Mexiko
Ďalším náleziskom na našej Mayskej ceste bola Edzná. Opäť charakteristická pre mayskú kultúru, ale zároveň odlišná od iných nálezísk. A prekvapila nás nízka návštevnosť. V celom rozsiahlom areáli sme boli hodnú chvíľu len sami. Mali sme pocit, akoby sme tie pamiatky mali len pre seba.
- Vždy keď stojím na podobných posvätných miestach, či už na miestach, kde sa písali dejiny alebo na tých, ktoré mali veľký význam pre dávne generácie, oblieva ma zvláštny pocit. Akési brnenie v rukách, ježenie chlpov... Cítim svoju malosť v porovnaní s veľkoleposťou stavieb a zároveň stav akéhosi vyrovnania mysle a prílev pokoja. Ťažko sa to opisuje. Neskrývam obdiv pred staviteľmi. Postaviť tak veľkolepé diela nie je jednoduché ani s použitím dnešných technológií. Práve návšteva takýchto lokalít je akýmsi oknom do minulosti a nájdené artefakty i samotné stavby mi tú minulosť približujú oveľa zrozumiteľnejším, živším spôsobom. Toto je zároveň odpoveďou na otázku mnohých z vás, prečo sa z dovoleniek nevraciam opálený a prečo len neležím na pláži. :)
Poobede sme dorazili do mesta Chetumal na hraniciach s Belize. Určite by sme sa zastavili aj v tejto krajine, no autom z požičovne to nebolo možné. Vynahradili sme si to prechádzkou po nábrežnej promenáde a ochutnávkou miestnych špecialít na provizórnom sobotnom festivale jedla.
Nedeľa bola viac-menej oddychovým dňom a tak sme po návšteve kostola zamierili k jazeru Bacalar a do rovnomenného mesta. Mestečko teda nič moc, také tuctové. No unikátnosť prostredia sa skrýva vo vápencovom podloží, ktoré vytvára neuveriteľne tyrkysovú farbu vody. Vyzerá to tu takmer ako na Maledivách.
Bacalar - mexické Maledivy
Poobedie sme už trávili v originálnom celodrevenom eko rezorte Blue Kay v stredisku Mahahual. Mal najlepšiu pláž široko ďaleko. Spoločnosť nám robilo množstvo leguánov, ktorí sa tvárili, ako keby im to celé patrilo. :)
Ďalší deň bol opäť kombinovaný morom a históriou, tentoraz v Tulume. Už starí Aztékovia si zrejme vedeli vychutnávať prírodné krásy, stredisko je totiž strategicky umiestnené medzi dve najkrajšie pláže na karibskom pobreží Mexika. Začali sme v Gran Cenote, romantickej vodnej jaskyni, kde si môžete zaplávať s korytnačkami (vstupné 180 pesos = 8 €) Po chutnom obede sme pokračovali do archeologického náleziska nachádzajúceho sa na brale priamo nad krásnymi plážami. Odtiaľ nás museli pre pokročilosť času doslova vyháňať. (vstupné – 70 pesos = 3 €).
Táto noc bola jediná počas celého pobytu, keď sme vôbec nespali. Naša izba bola hneď pri bazéne, vedľa ktorého sa žúrovalo pri hlasnej hudbe až do rána.
Takže unavení, no o to „nažhavenejší“, sme šli do asi 40 km vzdialeného a turistami veľmi obľúbeného náleziska Cobá. Stavby sú roztrúsené po pomerne veľkej ploche, preto je možné prenajať si za lacný peniaz rikšu alebo požičať bicykel. My sme si zvolili tretiu a najromantickejšiu možnosť, prechádzku pralesom. A taká diaľka to zase nebola :) (vstupné 70 pesos = 3€).
Pri našom putovaní polostrovom Yucatán sme mohli vyskúšať viacero hotelov, no hlavným a najdlhším pobytom bol ten v hoteli Bel Air resort & Spa v Xpu-Ha.
Je situovaný v nádhernom prostredí s vlastnou lagúnou, cenotami (vodnými jaskyňami), výbehom s krokodílmi a vyše 130 metrov dlhým úžasne členitým bazénom. Pláž pri hoteli síce nie je bohviečo, disponuje však plážovým klubom na blízkej, až nadpozemsky krásnej pláži Xpu-ha. Kyvadlová doprava je samozrejme v cene. Vybavenie izieb je bohaté, nastavené na romantické pobyty. Obrovskej izbe dominujú široké postele a veľká vírivka. Samozrejmosťou sú župany a denný izbový servis. Objednávka večere na izbu je i v hoteli tejto kategórie až prekvapivo lacnou záležitosťou.
- A zase tí Rusi... I tento hotel sa pokúsil prispôsobiť sa rusky hovoriacej klientele. Zatiaľ tu boli skúšobne na jeden turnus, no hotel už musel pristúpiť na isté opatrenia pre skrotenie typickej ruskej nátury. Či už v reštaurácii, stavaní oplotenia do iných rezortov... Svoju pravú tvár ukázali aj v predvečer svojho odchodu, keď na účet našej izby kráľovsky hodovali a doslova „prežrali“ 80 €. A potom bez výčitiek svedomia odišli. Tú sumu sme, samozrejme, odmietli zaplatiť, ale stálo nás to čas a nepríjemnosti. Podpis na šeku sa našťastie nezhodoval. Hotel vsadil na poctivosť a charakter hostí, no pri Rusoch sa riadne prerátal. Po ich odchode nastala oveľa uvoľnenejšia atmosféra. Personál sa s nami rozprával otvorenejšie, viac sa usmieval, boli sme ako rodina. Nálada sa vrátila do normálu a rozlúčka bola veľmi osobná a dojímavá.
Po odhlásení z hotela sme sa na chvíľu zastavili v rozprávkovo zelenej cenote (či skôr lagúne) Eden. Tá okrem svojej krásy, klasického kúpania či šnorchlovania, ponúka aj možnosť potápania. Záujem o túto aktivitu bol obrovský. Prišli medzi prvými, lagúna ešte nebola preľudnená. Cena bola tiež ústretová – 100 pesos = 4,50 €.
Cenote Eden - skutočný raj na zemi
Náš posledný hotel o 40 km severnejšie (Amarte Maroma) má síce vynikajúcu polohu pri privátnych panenských plážach, no prístup k nim nám bol kvôli stavebným prácam odopretý. Náhradou za morskú vodu nám bol podvečerný relax v pokojných tropických záhradách hotela a pri jeho bazéne.
Vďaka obetavosti milej, ústretovej (a úprimne aj peknej) recepčnej, sme mohli svoje plážové sny realizovať v nasledujúci deň. Prístup ku karibskému moru sme získali cez spriaznenú reštauráciu. Dokonca nás k nej aj zaviezli. Tentoraz nám však neprialo počasie. Oceľovosivé mračná viseli nad hladinou mora, ktoré inak hýri farebnými odtieňmi zelenej a modrej. Zlé svetlo z neho urobilo čiernobielu masu vody. Pekné fotky teda odtiaľto mať nebudeme, ale za tú niekoľkokilometrovú prechádzku po 5 hviezdičkových plážach Maroma a Dolphin to rozhodne stálo.
Pláže sú v karibskej oblasti Yucatánu rozprávkové. Mohli byť aj v čase našej návštevy, no... Bohužiaľ sa pár dní pred naším príchodom polostrovom prehnalo menšie tornádo a niekoľkodňové búrky uvoľnili kvantá morských rias. Tie doslova zaplavili pobrežie v dĺžke asi 300 km asi meter širokým pásom. Ich odpratávanie prebiehalo priebežne, no bolo zdĺhavé a pracné. Naše sklamanie sa nedalo utajiť. Voda je síce čistá a tie chumáče rias v kúpaní v mori nijak nebránia, no fotky z takto zamorených pláží nevyzerajú vôbec lákavo. Čo už, príroda ukázala svoju silu a more je predsa len živý organizmus. I pri tom počte našich dovolenkových ciest sme sa s týmto úkazom stretli po prvýkrát.
- Mexická kuchyňa je na tom podobne ako naša. Je jednoduchá a zároveň rôznorodá. A oveľa pikantnejšia, lenže voľba štipľavosti je výhradne na konzumentovi. Kto pálivé nemusí, tiež si má čo vybrať. Priznávam, že som sa dobrovoľne, niekedy až „samodeštrukčne“ pohyboval na hranici pikantnej znesiteľnosti. Ale ustál som to. Z vlastnej skúsenosti môžeme potvrdiť, že mexické jedlá pália na dvakrát :)
Ceny sú výhodné. Vo všeobecnosti je Mexiko finančne prístupnejšie, ako Slovensko. Pokiaľ sa teda nezameráte na luxusné reštaurácie, vystravujete sa lacnejšie, ako u nás. Vďaka rozmanitosti jedál a ich cene v tejto časti sveta určite neschudnete :)
Fauna na Yucatáne je pestrá, v prírode i hotelových parkoch sme stretávali rôzne druhy živočíchov, najpočetnejšími z nich však boli jednoznačne jašterice a leguány. Sú ich tu milióny. Človeka nijako neohrozujú, treba si len zvyknúť na ich prítomnosť.
Domorodci sú úžasní. Milí, skromní, nevtieraví a pohostinní. Zbožňujú komunikovanie. Ani naša neznalosť španielčiny ich od konverzácie neodrádzala, často sa zaujímali odkiaľ pochádzame. Ich indiánskych predkov nenaznačujú len črty tváre a tvar postavy, prezrádza ich malá výška. Muži merajú maximálne 160, ženy 140 cm. No nebadali sme na nich žiadne komplexy. Naopak, na svoj pôvod boli hrdí.
Naše dojmy z Mexika sú veľmi pozitívne. Milým prekvapením bola kvalita infraštruktúry, ústretovosť vodičov, nízke ceny... Nehovoriac o priateľských obyvateľoch, prívetivom prostredí, pestrosti a rozmanitosti samotnej krajiny. A najväčším „ťahákom“ sú staviteľské klenoty, ktoré po sebe zanechali starí Mayovia a Aztékovia. Toto všetko dokopy vytvorilo zmes vhodnú na strávenie príjemnej dovolenky plnej pohody, oddychu i poznania. Za cenu, ktorá váš rozpočet určite nezruinuje.
Adiós Mexico!